História SKDK je nerozlučne spojená s osobou nášho slávneho rodáka Dezidera Kardoša, ktorý svojou celoživotnou tvorbou obohatil nielen našu hudobnú kultúru, ale prostredníctvom svojej hudby nám vtlačil lásku a úctu k svojej domovine a teda miesto v názve konzervatória mu právom patrí. Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša (SKDK) bolo zriadené v roku 1994 a vyučovať sa začalo 1.9.1994. SKDK sa v krátkom čase dostalo do povedomia verejnosti a stalo sa neoddeliteľnou súčasťou vyššieho hudobného školstva na Slovensku.

 

DEZIDER KARDOŠ

Životopis

Počas gymnázia bol prijatý na Hudobno - dramatickú akadémiu bratislavského konzervatória, kde študoval (1933 – 1937) kompozíciu u Alexandra Moyzesa. Zároveň navštevoval prednášky z hudobnej vedy, estetiky a dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr študoval (1937 – 1939) na kompozičnej Majstrovskej škole Vítězslava Nováka na pražskom Štátnom konzervatóriu.

Po ukončení štúdií sa zamestnal ako vedúci hudobného oddelenia Slovenského rozhlasu v Prešove. Od roku 1945 prechádza do Košíc, kde sa stal vedúcim hudobného odboru Československého rozhlasu. Počas svojho východoslovenského pobytu sa popri práci v rozhlase zameriava na štúdium východoslovenskej ľudovej piesne, ktorú v tejto etape využíval ako inšpiračný zdroj vo svojej tvorbe.

V roku 1951 ho pracovné možnosti, ako aj postupná zmena v jeho skladateľských názoroch privádzajú do Bratislavy. Najprv je zamestnaný ako vedúci odboru ľudovej tvorivosti v Československom rozhlase. Neskôr sa stáva prvým riaditeľom Slovenskej filharmónie (1952 – 1955). Následne, až do roku 1963 vykonáva funkciu predsedu Zväzu slovenských skladateľov. Popri tom začína pôsobiť ako pedagóg na Hudobnej fakulte Vysokej školy muzických umení v Bratislave a v sedemdesiatych rokoch je vedúcou osobnosťou slovenskej skladateľskej školy. Za jeho dielo mu bol v roku 1975 udelený titul Národný umelec.

Charakteristika tvorby

Pri tvorbe vychádzal z prvkov slovenskej ľudovej tvorby a medzi inšpiračnými zdrojmi sa objavujú aj výjavy lásky k rodnej zemi. Inšpirovali ho najmä temperamentné východoslovenské piesne a melódie, ale aj rôzne expresívne tendencie modernej komornej techniky. Kardoš ako symfonik rozvíjal epicko-dramatický typ súčasného symfonizmu s istými programovými prvkami.

(zdroj Wikipédia)